• Ako sme vznikali...

        •     SPOĽAHNITE SA NA NEHO!

           

               POTREBUJE VÁS :VAŠU ODVAHU, VAŠE MYŠLIENKY, VAŠU SILU,

          ALE  PREDOVŠETKÝM VAŠE VERIACE MLADÉ SRDCE.

          SPOĽAHNITE SA NA NEHO.

                                                                                                              Joannes Paulus II

          Vďakyvzdanie

                                                                      ( z príhovoru PaedDr.Mariána Babeja, riaditeľa školy k 10.výročiu založenia školy)

                  

                   Ďakujeme Ti, Nebeský Otče, náš láskavý Stvoriteľ, za život, ktorý sme dostali, ďakujeme za zdravie i za všetky schopnosti.

                   Ďakujeme Ti za to, že si nám doprial dožiť sa 10.výročia od vzniku našej školy. Dopraj nám aj naďalej žiť všetky dni nášho života v Tvojej milosti, aby naše počínanie bolo úprimnou oslavou Tvojho mena. Chráň nás svojím ramenom, žehnaj svojou pravicou a sprevádzaj svojou milosrdnou láskou.

                   Ďakujeme Ti, Pane Ježišu Kriste, dobrotivý Spasiteľ, za to, že môžeme žiť v Tvojom najvzácnejšom spoločenstve. Pritúľ nás k svojmu Božskému Srdcu, horiacemu ohnisku lásky, dobra, radosti a pokoja. Úprimne prosíme, daruj nám najmenšiu iskierku z tohto ohniska a daj nám silu, aby sme ju dokázali roznášať všade tam, kde sa budeme pohybovať po všetky dni života a tak mohli svedčiť komu sme uverili, koho vyznávame a v koho dúfame a koho chceme úprimne milovať.

                   Ďakujeme Ti, Duchu Svätý, láskavý Tešiteľ a Oživovateľ za všetky dary a milosti, ktorými nás denne zahŕňaš. Nauč nás počúvať Tvoje vnuknutia a pomáhaj nám orientovať sa vo všetkých životných situáciách. Vrúcne prosíme, vždy a všade riaď naše myšlienky, slová a skutky. Pomáhaj nám zbaviť sa posudzovania, ohovárania a nauč nás roznášať pokoj, radosť a trpezlivo znášať všetky ťažkosti života.

                   Ďakujeme ti, Nebeská Matka, za Tvoju stálu ochranu. Sme Božími deťmi a Tvojimi synmi a dcérami. Stále nás sprevádzaj, bezpečne nás veď po ceste života. Pomáhaj nám všetko znášať pokorne, bez reptania a do medziľudských vzťahov vnášať lásku, dobro, znášanlivosť, radostný úsmev a ochotu pomáhať.

                   Matka dobrej rady, pomáhaj nám žiť opravdivý kresťanský život. Matka ustavičnej pomoci, vrúcne Ťa prosíme, buď vždy s nami a ochraňuj nás pred zlobou sveta.

                   Svätý Dominik Savio a svätý František – naši Nebeskí patróni a všetci svätí a sväté – orodujte za nás.

                   Nech je ďalšia dekáda Cirkevnej základnej školy sv.Dominika Savia vo Vranove nad Topľou radostná a požehnaná.

                                                                                                 DEO GRATIAS

             Boh žehnal a žehná tomuto dielu

                   Keď sa pred desiatimi rokmi spomenulo cirkevné školstvo, každý nad tým mávol rukou. U väčšiny ľudí to vyvolávalo nepriazeň, nechuť, strach, posmešky. Našla sa však aj skupina odvážlivcov, ktorá tomuto dielu začala „fandiť“ a s Božou pomocou ho aj rozvíjať.

                   Takáto skupina sa vytvorila aj vo Vranove nad Topľou. V šk.r.1992/93 sa „slovo stalo skutkom“ a otvorila sa Cirkevná základná škola sv.Dominika Savia. U väčšiny priaznivcov táto chvíľa vyvolala veľkú vďaku Bohu, pocit šťastia i spokojnosti.

                    Boh žehnal a žehná tomuto dielu. V školskom roku 1999/2000 sa podarilo túto školu rozšíriť o osemročné cirkevné Gymnázium sv.Františka z Assisi. Pri tejto významnej príležitosti ako zriaďovateľ, týchto škôl cítim radosť a vďačnosť za Všetko, čo sa za uplynulých desať rokov podarilo vybudovať a dosiahnuť. Okrem Božej pomoci je to iste aj zásluha všetkých pedagógov i ostatných zamestnancov, ktorí tu zanechali nielen kus poctivej práce, umu i námahy, ale i čosi viac – kus svojho srdca.

                    Všetkým patrí moja osobná úcta a vďačnosť. Veľmi si vážim Vašu odbornú a výchovnú prácu, ktorú vykonávate pri formovaní duše mladého človeka. Naše deti a mladí sú najzraniteľnejšou vrstvou populácie, spoločnosti. Veľmi často sa ocitnú na rázcestí, sú zmätení, dezorientovaní – sú vďační za dobré slovo, za napomenutie i povzbudenie, za podanú roku. Mnohým chýba otcova , mamina rodičovská láska – sú vďační za prívetivé, láskavé slovo, za trpezlivosť a radu. Niektorým chýba pokojné rodinné prostredie – nech ho nachádzajú vo Vašej škole, medzi spolužiakmi a Vami. Všetci vo Vašej škole žite ako jedna rodina. Aj pri tejto radostnej chvíli , chcem však pripomenúť slová žalmistu : „ Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú, ktorí ho stavajú.“

          (žalm 127,1).

                    Preto aj v budúcnosti treba popri nevyhnutnej pozornosti na všetky odborno-metodické a materiálno-technické požiadavky prihliadať na to, čo považujeme za podstatné, totiž, aby na tejto škole stále viac vládol  Boží duch, aby celé spoločenstvo školy utváralo ovzdušie porozumenia, lásky, spokojnosti , vzájomnej pomoci a aby tu zo žiakov mohli vyrásť duchom bohaté a vedomosťami všestranné osobnosti.

                    Nech Boh na príhovor našej Matky  požehnáva v budúcich rokoch túto školu, aby vždy správne a úspešne odovzdávala posolstvo, ktoré Ježiš odovzdal svetu : „ Choďte a učte všetky národy... a naučte ich zachovávať všetko, čo som Vám prikázal“ (Matúš 28,19-20).

                                                                                            Mons.Alojz Tkáč

                                                                                       arcibiskup - metropolita


           Výchova bez lásky nie je možná

                  Ani najlepšie gény ukryté v deťoch nestačia pre ich výchovu, ak sme im nedali lásku. Výchova bez lásky nie je možná.

                   Inteligencia to nie je niečo, čo sa dá naučiť. Človek ju dedí a určitú časť môže aj nadobudnúť. Na hodnotách rodičov sa buduje svedomie detí, ich predstava o šťastí a budúcnosti.

                   Harmonický rozvoj ľudskej bytosti okrem vedomostí zabezpečí duchovná formácia človeka. V každom človeku je prítomným hriechom poškodená ľudská prirodzenosť a zápasí v ňom dobro so zlom, ktoré je v nás.  Potrebujeme duchovnú silu, svetlo Božej milosti, ktoré nám získal Ježiš Kristus svojou obeťou na kríži.

                   Človek, to nie je len telo - intelekt, ale aj jeho nesmrteľná duša. Ježiš Kristus by mal byť stredobodom duchovného formovania detí  i učiteľov a On je v škole stále vtedy, keď sú zjednotení v opravdivej Láske.

          „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“                                                                        (Mt 18,20)

                  V tom vidím hlavný rozdiel medzi štátnou  a cirkevnou školou. Aby sme dospeli k opravdivej Láske, musíme mať základ  v pokore, lebo iba z nej vyrastá opravdivá  múdrosť.                                                            

                                                                                   Mons.ThLic.František Šándor

                                                                                                bývalý duchovný správca školy 

                                                                                                         a jej spoluzakladateľ